Sona Radulova
Milenci tieňa
Kamenná socha bez tieňa a za ňou on a ona. Ona sa díva do zeme, on na ňu úsmevom volá. Ona mu výkrik oplatí pohľadom do očí. On jej berie tvár do dlaní a k srdcu perami mieri. Ona mu hladí tvár, on jej zas číta z dlane báseň čo vášeň prezradí a milencov k sebe zviaže. Náhodný svedok extázy je len holubica sediaca na soche tieňom hladí roztúžené líca. ... Za kamennou sochou bez tieňa sú len on a ona,